© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Dva Fuggerovské domy a „matka všetkých baní”

V banskom meste Schwaz: tri epitafy Fuggerovcov a dva fuggerovské domy

Podľa legendy sa Schwaz stal banským mestom v roku 1409. Avšak medená ruda sa tu dobývala už v predhistorickej dobe. Ťažba medi a striebra bola najskôr obchodom, ktorý prevádzkovali miestni majitelia baní – z mesta Schwaz, Hall alebo Innsbruck. Už v r. 1487 však získali Fuggerovci podiely na obchodnej firme istého veľkopodnikateľa z Kufsteinu. V r. 1522 vstúpil Jakob Fugger „Bohatý“ s podielmi na baniach a hutách z konkurznej podstaty tohto majiteľa bane do montánneho priemyslu v Schwazi. Následne sa Schwaz stal jedným z najvýznamnejších stanovíšť Fuggerovcov: v r. 1546 tam Anton Fugger dočasne presunul firemnú centrálu z Augsburgu. Dva fuggerovské domy a tri epitafy, jeden pamätník a banícky chodník pripomínajú éru Fuggerovcov, ktorá vo Schwazi skončila v r. 1657.

Tip

„Matkou všetkých baní“ bola nazvaná strieborná baňa pri Falkensteine v Schwazi. Na odhadovanej dĺžke 300 kilometrov je tam štôlňami a šachtami dodnes podkopaný vrch nad mestom na brehu rieky Inn. Do hĺbky 800 metrov sa môžu návštevníci striebornej bane spustiť banskou dráhou. Sledujú stopy baníkov, ktorí pred 500 rokmi dobývali rudu. Strieborná baňa Schwaz patrí k najväčším pamätihodnostiam Tirolska. 360-stupňová panoráma sprostredkúva prvý dojem zo sveta pod zemou.

Strieborná baňa
360-stupňová panoráma

V striebornej bani Schwaz
© Thomas Baumgartner / context verlag Augsburg

V 1. polovici 16. storočia boli banské revíry Schwaz a Röhrerbühl pri Kitzbüheli najvýznamnejšími lokalitami európskeho montánneho hospodárstva. Tam sa v období rokov 1506 až 1545 vyťažila zhruba polovica striebra a medi v Svätej ríši rímskej nemeckého národa. Keďže do Tirolska prúdili baníci zďaleka, bol Schwaz okolo r. 1510 s približne 20.000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom (s mestským právom až od r. 1899)v rámci hraníc dnešného Rakúska.

Prvý fuggerovský dom v meste Schwaz
© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Radnica, dom „Kreuzwegerhaus“ a banícky kostol sú spomienkou na Fuggerovcov

Fuggerovci, ktorí obchod s ušľachtilými a farebnými kovmi v Tirolsku riadili najskôr z pisárne v Innsbrucku a približne od r. 1511 z ich faktórie v meste Hall, mali v 20. rokoch 16. st. prenajatú kanceláriu v takzvanom Stöcklhaus. Krídla dverí dnešnej radnice mesta Schwaz preto zobrazujú (moderné) fuggerovské ľalie. Za prvým fuggerovským domom vo Schwazi nasledoval čoskoro druhý: Fuggerovci si okolo r. 1525 dali postaviť „Kreuzwegerhaus“, ktorý sa v r. 1539 stal faktóriou a tým centrálou banských aktivít augsburskej firmy v Tirolsku. Na východnom arkieri tohto fuggerovského domu bol v r. 1955 umiestnený pamätník z medeného plechu venovaný Ulrichovi Fuggerovi ml., ktorý vo Schwazi v r. 1525 zomrel. Tento fuggerovský dom bol vo vlastníctve augsburskej firmy do r. 1571, ktorá sa z tirolského baníctva stiahla až v r. 1657.

Epitaf pre Ulricha Fuggera ml. vyliaty z medi nájdeme ešte dnes na schwazskom farskom kostole Panny Márie, najväčšom gotickom halovom kostole Tirolska, vysvätenom v r. 1502. Tento pôvodne oveľa menší farský kostol musel byť okolo r. 1490 kvôli enormnému nárastu obyvateľstva rozšírený. Vznikol tak štvorloďový kostol s dvoma hlavnými loďami – jednou pre „vznešenejších“ občanov, druhou pre baníkov, ktorí boli od nich oddelení stenou z dosák. Dnes sa táto sakrálna stavba nazýva banícky kostol (Knappenkirche). Tak ako už Ulrich Fugger ml. nechal sa aj Hieronymus Fugger v r. 1633 a Georg Fugger v r. 1643 pochovať v baníckom kostole, kde im neskôr nechali do steny zapustiť ich kamenné epitafy.

Pamätná busta Ulricha Fuggera ml. na fuggerovskom dome vo „Fuggerovskej uličke“ (Fuggergasse)
© Martin Kluger / context verlag Augsburg

Na krížovej chodbe františkánskeho kláštora: jeden Fugger a truhlica s pokladmi, ktorá zachránila Habsburskú ríšu

Anton Fugger, synovec a následník Jakoba Fuggera „Bohatého“, založil v r. 1526 schwazský Obchod s banským, taveným a drobným tovarom „Berg-, Schmelz- und Pfennwerthandel“. (Obchod s drobným tovarom prevzal zásobovanie tisícok baníkov a ich rodín potravinami ako aj náradím a lojom do lámp, ktoré baníkom pod zemou poskytovali trochu svetla.) V r. 1546 - počas Šmalkadskej vojny – dokonca Anton Fugger preložil centrálu fuggerovskej firmy z vtedy prevažne protestantského Augsburgu do preňho bezpečnejšieho Tirolska. Zo Schwazu financoval tento katolícky augsburský kupec, bankár a banský podnikateľ vojenské ťaženia cisára Karola V. proti vojskám protestantských nemeckých kniežat. To s veľkou pravdepodobnosťou pripomína maľba na krížovej chodbe františkánskeho kláštora, ktorý v r. 1507 založil cisár Maximilián I.: muž s črtami tváre Antona Fuggera siaha do truhlice naplnenej zlatými mincami – zrejme narážka na tú dobu, keď jeden Fugger zachránil Habsburskú ríšu pred záhubou.

Len niekoľko krokov od františkánskeho kláštora nájdeme dom Orglerhaus, kde nejaký čas žil lekár, alchymista a astrológ Theophrastus Bombast von Hohenheim - nazývaný Paracelsus. Paracelsus sa kvôli jednému dielu o liečbe syfilisu dostal do konfliktu s Fuggerovcami (ktorí dovážali guajakové drevo ako liek proti tejto nákaze z Nového sveta). Nad gotickým portálom domu Orglerhaus znázorňuje takzvaný krušec (zamurovaný úlomok rudy), že tento dom kedysi patril banskému podnikateľovi (majiteľovi bane). Takéto kusy rudy, krušce – nazývané aj Handstein – nájdeme nad mnohými portálmi domov v starej časti mesta Schwaz. Baníctvo vo Schwazi pripomína mimochodom aj pamätník baníkom pred domom „Kreuzwegerhaus“, fuggerovským domov vo Fuggerovskej uličke, ako aj banícky náučný chodník „Knappensteig“.

Pamätihodnosti, aktuálne výstavy a tipy

© Tourismusverband Silberregion Karwendel

Banícka hra „Strieborný vrch“ k roku Maximiliána 2019

„Strieborný vrch“ je divadelná hra o baníckom požehnaní v 16. storočí, ktorou mesto Schwaz oslavuje seba samé a cisára Maximiliána I., ktorého 500. výročie úmrtia si v r. 2019 pripomíname. (Banícky) príbeh o bohatstve a biede, moci a práve, mystike a láske, boji a revolúcii.

© Tourismusverband Silberregion Karwendel

Strieborná baňa Schwaz

Schwazská strieborná baňa je jednou z najväčších pamätihodností Tirolska. Táto okolo r. 1500 najvýznamnejšia baňa na striebro je nezabudnuteľným zážitkom pod zemou. Návštevníci sa banskou dráhou spustia do hĺbky 800 metrov – potom vidia štôlne na dobývanie rudy, baníkov a schwazské vodné umenie.

© Tourismusverband Silberregion Karwendel

Prehliadky k Fuggerovcom, majiteľom baní a baníkom

Tri tematické prehliadky - „Fuggerovci“, „Majitelia baní“ a „Banícky kostol vo Schwazi“ – ukazujú stopy baníctva vo Schwazi. Prehliadka vedie k dvom fuggerovským domom, k stavbám bohatých tirolských majiteľov baní a do spektakulárneho baníckeho kostola – kde objavíme tri epitafy Fuggerovcov.

© Tourismusverband Silberregion Karwendel

Hrad Freundsberg

Vysoko nad mestom Schwaz tróni hrad Freundsberg – hrad ako z obrázkovej knihy s fantastickým výhľadom na mesto a údolie rieky Inn. Hrad je aj spomienkou na obchody medzi pánmi Frundsbergu a Fuggerovcami – a na manželstvo, ktoré Fuggerovcom prinieslo Mindelburg a (takmer) mesto Mindelheim.

© Tourismusverband Silberregion Karwendel

Bezplatné prehliadky po striebornom meste

Od júna do polovice septembra: bezplatné prehliadky „Po stopách striebra“ ukazujú skryté pamätihodnosti baníckeho mesta Schwaz. Úplne osobité miesta, ktoré boli pre verejnosť doteraz ukryté – a ktoré svoje brány otvoria len pre účastníkov týchto prehliadok.

© Tourismusverband Silberregion Karwendel

Fuggerovský zámok Tratzberg

Nádherný renesančný zámok Tratzberg je jedným z najkrajších a aj najkrajšie položených zámkov Tirolska. Vďaka originálnemu vnútornému vybaveniu je tento zámok, ktorý istý čas patril Fuggerovcom, obzvlášť pozoruhodný. Ich stopy nájdeme okrem iného v miestnosti „Fuggerstube“.