Jakob Fugger „bohatý“: obchodník, podnikatel v baníctve a darca
Augsburg, mesto bohatých Fuggerovcov, Fuggerei a renesancie
V r. 1367 sa do Augsburgu prisťahoval prvý Fugger, o dve generácie neskôr sa tento rodinný podnik – predovšetkým vďaka obchodovaniu s kovmi a od 90. rokov 15. storočia aj vďaka podnikaniu v baníctve – dostal do hospodárskej elity Európy. Banský koncern Fuggerovcov dnes v Augsburgu pripomína už len Zážitkové múzeum Fuggerovcov a Welserovcov. Zato však ukazujú mnohé pamiatky, ako Jakob Fugger „Bohatý“ a jeho následníci, ako stavební investori a mecéni so zmyslom pre umenie a taktiež ako darcovia, použili bohatstvo nahonobené v neposlednom rade baníctvom. Kaplnkou Fuggerovcov v kostole sv. Anny a fuggerovskými domami priniesli Fuggerovci do mesta taliansku renesanciu. Fuggerei je najstaršie jestvujúce sociálne sídlisko sveta. Fuggerovci boli prví, kto v Augsburgu postavil postavu na fontáne v životnej veľkosti, uliatu z bronzu – vtedy to bola technická inovácia.
Tip
V Augsburgu vysvetľuje Zážitkové múzeum Fuggerovcov a Welserovcov (Fugger und Welser Erlebnismuseum) vzostup Fuggerovcov k hospodárskej mocnosti – okrem iného prostredníctvom „bane“ v klenutom suteréne jedného z posledných zachovaných originálnych renesančných domov v meste Fuggerovcov. „Povinná“ je pri prehliadke Augsburgu návšteva Fuggerei: najstaršie zachované sociálne sídlisko sveta založil montánny podnikateľ Jakob Fugger „Bohatý“ v r. 1521. Jeho tri augsburské nadácie budú v r. 2021 existovať presne 500 rokov.
Základný kapitál pre svoj raketový vzostup nazhromaždili Fuggerovci dovozom bavlny z Benátok pre barchetovú tkáčovňu a predajom hotových šatiek. Prostredníctvom úverov Maximiliánovi I. Habsburskému, ktoré boli zaistené výnosmi z obchodu s tirolským striebrom, sa Fuggerovci od 80.rokov 15.st. dostali k obchodu s ušľachtilými kovmi. Tak úzke väzby k cisárovi Maximiliánovi I., ako aj výmenu s Horným Talianskom možno rozpoznať na pozoruhodných augsburských pamiatkach Fuggerovcov.
Tým, že sa Andreas Fugger v r. 1410 a jeho brat Jakob v r. 1418 začali učiť za zlatníkov, dostali sa Fuggerovci do kontaktu s metalurgickým know-how: príslušníci cechu zlatníkov boli aj obchodníkmi s kovmi.
Fuggerovci priniesli renesanciu Talianska do Augsburgu
Fuggerovská kaplnka v kostole sv. Anny je hrobkou Jakoba Fuggera „Bohatého“ a jeho bratov Ulricha a Georga. Kaplnka, upravená okrem iného Albrechtom Dürerom, je najskoršou stavbou v štýle renesancie v dnešnom Bavorsku. Na jednom z obrazov na krídle organu bol zobrazený Jakob Fugger „Bohatý“, na druhom je vidieť cisára Maximiliána I. Tento Habsburgovec sa v meste Fuggerovcov zdržiaval tak často, že sa mu na francúzskom dvore posmievali ako „starostovi Augsburgu“.
Nádvoria Damenhof a Turnierhof vo fuggerovských domoch na dnešnej Maximiliánovej ulici (bulvár – jeden z najkrajších v Nemecku – pomenovaný podľa Maximiliána I.) boli prvými svetskými stavbami v dnešnom Bavorsku. Erb Habsburgovcov namaľovaný na bráne s orlom fuggerovských domov prezrádza, že habsburský cisár Karol V. a niektorí z jeho následníkov tu pri početných zasadnutiach ríšskych stavov bývali. Zobrazenia cisára Maximiliána I. a cisára Karola V. nájdeme na nástenných maľbách prenádhernej Zlatej sály radnice a v dvoch tondách (okrúhlych portrétoch) na fasáde Maximiliánovho múzea. Zobrazenia cisára Maximiliána I. vidieť aj na maľbách v Bazilike sv. Ulricha a Afry, kde grófom Fuggerovcom patrilo päť náhrobných kapličiek s kniežacou úpravou.
Albrecht Dürer maľoval bohatého Jakoba Fuggera
Na jednom z obrazov na krídle fuggerovského organu v kostole sv. Ulricha a Afry rozpoznáme oboch najprominentnejších Fuggerovcov - Jakoba Fuggera „Bohatého“ a jeho synovca a následníka Antona, ktorý priviedol rodinný podnik k vrcholu. Najznámejší portrét Jakoba Fuggera „Bohatého“ vytvoril Albrecht Dürer okolo roku 1520 – túto maľbu dnes možno vidieť v štátnej galérii v Kostole sv. Kataríny. Fuggerovcov dodnes pripomínajú ďalšie fuggerovské domy, kostoly, umelecké diela a v neposlednom rade Neptúnova fontána pri Fuggerei ako aj tri augsburské fontány hodné svetového dedičstva.
Pamätihodnosti, aktuálne výstavy a tipy
Augsburg: Prehliadky mesta k stopám FuggerovcovAugsburg: Prehliadky mesta k stopám Fuggerovcov
Regio Augsburg Tourismus GmbH ponúka verejnú prehliadku mesta „Po stopách Fuggerovcov a cisára Maximiliána v zlatom Augsburgu“ (bez nahlásenia) ako aj ďalšie prehliadky (v najrozličnejších jazykoch) na tému Fuggerovci.
Po stopách Fuggerovcov po Augsburgu
Fuggerei, fuggerovská kaplnka v Kostole sv. Anny, fuggerovské domy a päť fuggerovských kaplniek v Bazilike sv. Ulricha a Afry sú hlavnými pamätihodnosťami Fuggerovcov v Augsburgu. Značenie tabuľkami trojjazyčnej Self-Guided-Tour (D, E, I) vedie k týmto a iným cieľom.
Nadácia od r. 1521: Augsburská Fuggerei
V r. 1521 zriadil Jakob Fugger „Bohatý“ Fuggerei, najstaršie jestvujúce sociálne sídlisko sveta. V 67 domoch okolo ôsmich uličiek žije okolo 150 katolíckych Augsburčanov za hrubé ročné nájomné 0,88 EUR. Všetci obyvatelia za to majú rodine zakladateľa venovať tri modlitby denne.
Augsburg: Zážitkové múzeum Fugger und Welser Erlebnismuseum
Múzeum sa zaoberá históriou Fuggerovcov a Welserovcov a hospodárskymi dejinami Európy. Ide aj o striebro, meď, olovo, zlato a ortuť, o banských robotníkov, o prácu detí a žien v baniach, a o význam medi pre obchod s otrokmi.
Portrét Jakoba Fuggera od Albrechta Dürera
Augsburská štátna galéria v Kostole sv. Kataríny vystavuje najznámejší portrét Jakoba Fuggera „Bohatého“, vytvorený dielňou Albrechta Dürera. Významná zbierka v bývalom kláštornom kostole vystavuje aj diela Hansa Holbeina st., Hansa Burgkmaira a Lucasa Cranacha st.
Badstuben vo fuggerovských domoch
Za fasádou augsburských fuggerovských domov sa skrývajú tzv. Badstuben: tieto dva výstavné priestory sú dych berúcimi krásnymi dielami bytovej architektúry v štýle Florentského manierizmu. Regio Augsburg Tourismus GmbH sprevádza skupiny do tohto (inak neprístupného) umeleckohistorického majstrovského diela.