Sterzing a Fuggerovci: striebro a olovo z Gossensass a zo Schneebergu
Na jednej z najkrajších ulíc južného Tirolska stojí dom augsburských Fuggerovcov
Od r. 1524 mali augsburskí Fuggerovci zastúpenie ako majitelia baní v banskom priemysle pri Sterzingu: Jakob Fugger „Bohatý“ nadobudol prvé podiely na baniach rok pred svojou smrťou. Čoskoro zaujal ich montánny koncern v baniach okolo Sterzingu dominantnú pozíciu: Fuggerovci postupne získavali do svojho vlastníctva veľkú časť podielov na baniach na Schneebergu, v údolí Pflersch, Ridnaun a Passeier, v Gossensaße a Grassteine, viacero medziskladov na rudu a dve stupy na vodný pohon. Nakoniec neboli Fuggerovci nikde v baníctve preukázateľne dlhšie ako pri Sterzingu. Začiatkom roka 1663 odovzdal ich montánny koncern, spomienkou na ktorý je jeden dom v novom meste Sterzingu, posledné podiely na baniach na Schneebergu.
Tip
Sterzing vznikol na základe geografickej polohy ako stred doliny Wipptal a ako miesto na odpočinok pri Brennerskom priesmyku. Stred historického centra mesta predstavuje 46 metrov vysoká veža Zwölferturm, ktorá oddeľuje dva cestné úseky v centre mesta – Staré mesto a Nové mesto. Povšimnutiahodné sú fasády domov so zamurovanými krušcami a reliéfmi, ktoré sú spomienkou na baníctvo. V radničnej sále gotickej radnice možno vidieť bohatstvo nahonobené vďaka baníctvu.
Banský revír Sterzing-Gossensass bol pravdepodobne – podľa jeho priestorovej rozlohy približne 2.400 kilometrov štvorcových – jeden z najväčších v Tirolsku. Okolo r. 1540 sa rozprestieral od Schneebergu v údolí Passeier na západe cez údolie Ridnaun a Sterzing až po oblasť okolo Fundres na východe. Zo Sterzingu viedla cesta po revíri smerom na sever cez Gossensass do údolia Pflersch a taktiež cez Brenner až do regiónu okolo Navis, na juhu cez Grasstein až do hôr okolo Mühlbachu a Schabsu. Dobývanie železnej rudy v Trense južne od Sterzingu je prvýkrát doložené okolo roku 1010, striebro zo Schneebergu sa spomína už v r. 1237. Až do 15. storočia však nebolo ťažisko banskej činnosti v Sterzingu, ale okolo Gossensassu, kde mal sídlo banský sudca a kde bol už v r. 1427 vydaný banský poriadok.
V tomto banskom revíri nadobudol v r. 1524 Jakob Fugger „Bohatý“, ktorý sa v r. 1522 po prvýkrát sám podieľal ako majiteľ bane na tirolských banských závodoch, pre augsburský montánny koncern viacero baní na Schneebergu. Tam a pri Gossensaße sa stal Melchior von Meckau, biskup v meste Brixen, od r. 1491 jedným z najväčších majiteľov baní v revíri.
Tak ako Fuggerovci, bol aj biskup v čase okolo r. 1490 majiteľom baní na zlato a striebro pri mestách Gastein und Rauris. V r. 1496 financoval ako tichý spoločník v rozhodujúcej miere vstup Fuggerovcov do hornouhorského baníctva pri Banskej Bystrici. Melchior von Meckau, ktorý prevádzkoval aj ťažbu medi v Ahrntale pri Taufers, nadobudol do r. 1498 okolo 30 percent všetkých baní na Schneebergu do svojho vlastníctva. V r. 1528 boli bane biskupa, ktorý zomrel v r. 1509 v Ríme, predané: prešli teraz – pravdepodobne na príkaz cisára - na Fuggerovcov. V r. 1533 vlastnil tento augsburský montánny koncern pri Sterzingu niekoľko stovák baní alebo podielov na baniach, ako aj početné medzisklady na rudu v Sterzingu, v Gossensasse a rovnako tak v údolí Pflersch a Ridnaun. Tam prebiehalo medziuskladnenie vytriedenej a premytej rudy.
Okolo r. 1530 si koncern nechal vybudovať v Grassteine – len niekoľko kilometrov južne od Sterzingu - novú taviareň so šiestimi pecami, aby tak predišli náročným a nákladným transportom rudy k svojim zhutňovacím centrám v údolí rieky Inn a zároveň aby ušetrili dane a poplatky. Tirolský zemepán, cisár Ferdinand I., odkúpil od augsburského patricija Paula Herwarta v r. 1558 jeho podiely na bani v meste Schwaz a na banskom súde Gossensass-Sterzing: tým vznikol de facto štátny podnik. Ako protiopatrenie založili Fuggerovci s Katzbeckovcami pochádzajúcimi zo Schwazu, s augsburskou spoločnosťou Haug, Langnauer und Linck ako aj s augsburským montánnym podnikom „Matthäus Manlichs Erben“ spoločnosť „Jenbacher Gesellschaft“. (Manlich bol nástupcom Fuggerovcov pri nájme medi v Banskej Bystrici, na jeho spoločnosti mal podiel aj jeho zať Philipp Welser.) Keď Fuggerovci v r. 1663 baníctvo pri Sterzingu opustili, predali svoje posledné štvrtinové podiely v baniach na Schneebergu a definitívne sa stiahli z banského súdu Gossensass-Sterzing.
Jeden fuggerovský dom, krušce a banícke náradie ako pamätníky bohatých majiteľov baní zo Sterzingu
Aj keď boli rudné bane na Schneebergu – vo výške 2.000 metrov a viac – vzdialené viacero kilometrov západne od Sterzingu, nemožno prehliadnuť význam montánneho hospodárstva ani v tomto meste na rieke Eisack. Krušce (úlomky horniny obsahujúce rudu) zamurované na fasádach mnohých domov nad gotickými vstupnými portálmi alebo na arkieroch nad arkádovými chodbami vyjadrujú, že tam žili banskí podnikatelia. Podľa daňového katastra z roku 1540 bolo zo 160 domov 23 budov starého a nového mesta Sterzing obývaných majiteľmi baní, alebo mali – ako napríklad dom banského sudcu pri veži Zwölferturm – nejaký vzťah k baníctvu. Jedna sterzinská listina z r. 1626 spomína „príbytok Fuggerovcov“. Oproti gotickej radnici označuje tabuľka usadlosť „Neustadt 24“ ako dom Fuggerovcov, nad vstupným portálom ktorého je taktiež zamurovaný krušec. Táto stavba kedysi patrila majiteľovi bane z mesta Schwaz Hansovi Stöcklovi, v r. 1553 bola predaná Augsburčanovi Manlichovi a banskému podnikateľovi Dreilingovi zo Schwazu. Od r. 1556 bol v tomto dome zriadený obchod s drobným tovarom. Začiatkom 17. storočia prevzala budovu spoločnosť „Jenbacher Gesellschaft“, ktorá po odchode všetkých ostatných spoločností patrila od r. 1578 výlučne Fuggerovcom. Tabuľka na fasáde domu vypovedá o tom, že Fuggerovci túto usadlosť odstúpili na štátny banský obchod až v r. 1681.
Jeden krušec bol zamurovaný aj na arkieri niekdajšieho domu sterzinskej rodiny majiteľa bane Flamma (Neustadt 31). Ich bohatstvo možno rozpoznať podľa fragmentov gotickej maľby na fasáde, florálnych motívov na maľovanej klenbe arkádovej chodby pred domom Flammovcov ako aj jeho nóbl interiéru. Banícke náradie – skrížené želiezko a kladivko, teda typické pracovné nástroje zbíjacej techniky v rudných štôlňach – možno nájsť na arkieroch domov v časti Neustadt. Svetoznámy symbol baníctva objavíme aj pod drevorezbami na bočniciach lavíc v sterzinskom farskom kostole „Panny Márie v Moos“ zriadeného od r. 1497, ako aj na maľovanej erbovej kartuši na tamojšom oblúku chóru. Mená a erby rodín majiteľov baní vidíme na pilieroch strednej lode. Sterzinskí majitelia baní vo veľkej miere financovali tento neskorogotický halový kostol.
Dobre zachovaná hradná veža zrúcaniny Straßberg vysoká 26 metrov stojí severne od mestskej časti Sterzingu s názvom Ried. Lénny zámok na Brennerskej ceste, ktorý bol prvýkrát zmienený v r. 1280, slúžil ako sídlo súdu a miestne sídlo zemepanskej správy. Od 14. do 16. storočia bol hrad Straßberg lénom Frundsbergerovcov v meste Schwaz, od r. 1619 do 1628 sa nakrátko dostal ako záložný majetok k Fuggerovcom.
Pamätihodnosti, aktuálne výstavy a tipy
Štátne múzeum baníctva v obci Ridnaun
20 minút od centra Sterzingu sa nachádza štátne múzeum baníctva v Ridnaune. Toto banícke múzeum je na jednej strane pamätníkom priemyselnej epochy, je však aj spomienkou na baníctvo v časoch Fuggerovcov – a na najväčšie banícke sídlo Európy.
Dom banského sudcu v obci Gossensass
Až do 15. storočia nebolo ťažisko dobývania rudy na Brenneri v Sterzingu, ale pri obci Gossensass. Tam mal svoje sídlo banský sudca. Banský súd Sterzing-Gossensass bol jedným z najväčších v Tirolsku. Dom banského sudcu uprostred obce Gossensass je vidieť aj dnes.
Meď z Klausenu: banský závod v obci Villanders
Približne 40 kilometrov južne od Sterzingu leží Klausen. Odtiaľ sa ide desať kilometrov hore kopcom do obce Villanders. Prehliadka v tamojšej medenej bani informuje o rozkvete dobývania rudy, o systéme štôlní dlhom 25 kilometrov a o najprominentnejších majiteľoch baní - Fuggerovcoch.