Meď a striebro – bohatstvo vďaka
kovom z Tirolska a Slovenska
Európsky banský koncern augsburských Fuggerovcov
Je to príbeh legendárnej spoločnosti raného novoveku a raketového vzostupu jedného augsburského rodinného podniku k významnému koncernu: od r. 1410 sa prví Fuggerovci zaoberali obchodom a spracovaním ušľachtilých a farebných kovov. Vstup do baníctva sa uskutočnil pred r. 1490: v regióne Gastein a Rauris ťažili Fuggerovci zlato a striebro. Tam a v tirolskom Klausene vlastnili prvé rudné bane. Avšak čelným banským koncernom v rámci Európy sa Fuggerovci stali až prostredníctvom banských závodov v Banskej Bystrici a Schwazi.
Tip
Rok 2019 je rokom 500.výročia úmrtia cisára Maximiliána I. O živote tohto Habsburga, ktorého vzostup bol financovaný Fuggerovcami, prezentuje Augsburg pamätnú výstavu Maximilián I. (1459¬1519) Cisár. Rytier. Občan Augsburgu.
Firma Fuggerovcov sa stala najväčším banským koncernom Európy vďaka viacerým faktorom: reťazec tvorby hodnôt siahal od baníctva a zhutnenia cez odbyt polotovarov a hotových výrobkov až po zásobovanie baníkov. Úvery zabezpečili Fuggerovcom prístup k vladárom, ktorým ruda v bani patrila. Obdobie rokov 1460 až 1560 bolo „storočím procesu sciedzania“: striebro a meď sa teraz dali odlúčiť hospodárne, potreba olova a ortuti na sciedzanie razantne rástla. Dopyt po striebre a medi pre zámorský obchod a ako kov do mincí explozívne rástol. Meď sa spracovávala vo veľkých množstvách – ako stavebný materiál, pre domáce potreby, ale aj na zbrane a výstroje lodí. Zliatiny medi – bronz a mosadz – našli masový trh a používali sa pri liatí zvonov, na umelecké diela a – u Portugalčanov – na primitívne peniaze v obchode s otrokmi so Západnou Afrikou.
Banícka centrá Fuggerovcov v Tirolsku a na Slovensku
Od r. 1496 nechávali Fuggerovci ťažiť medenú rudu v okolí Banskej Bystrice v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko). Spracovávala sa v hutách na sciedzanie pri kláštore Mogila blízko Krakova, ako aj na území dvoch kláštorov - vo Fuggerau blízko Villachu a v durínskom Hohenkirchen. Druhé banské centrum vzniklo od r. 1522 prostredníctvom baní a hút pri Schwazi a Kitzbüheli v Tirolsku. Montánne technológie a výrobné údaje držali Fuggerovci v prísnej tajnosti. Prepravy po pevnine, riekach a po mori boli logisticky úžasne náročné. Olovo na sciedzanie v tirolských hutách si Fuggerovci nechali ťažiť v Sterzingu, pre hutu Fuggerau v blízkom Bleibergu. Olovo na zhutňovanie v Mogile a Hohenkirchen pochádzalo z Poľska a dokonca až z Anglicka
Meď dodávali Fuggerovci do Benátok, do Norimbergu a cez Lisabon pre obchod s Afrikou a Indiou. Striebro používali väčšinou panovníci na výrobu mincí. V neposlednom rade vďaka banskému hospodárstvu dokázala firma Fuggerovcov zvýšiť svoj kapitál od r. 1511 do 1527 štrnásťnásobne z 200.000 na 2.800.000 guldenov. Keď zdroj banského požehnania v Alpách a v Karpatoch vyschol, skončila éra Fuggerovcov. Tretie banské centrum Fuggerovcov vzniklo od r. 1525 v Španielsku. Nájmom baní na ortuť a cinabarit v Almadéne, najväčšom nálezisku Európy, splatil cisár Karol V. volebné pôžičky z r. 1519. Ortuť, ktorá sa získavala v Kastílsku čistá a pražením z cinabaritu, sa loďami prevážala na sciedzanie do Nového sveta. Tento kov slúžil aj na výrobu zrkadiel a na liečenie syfilisu. Výrobky z banského koncernu Fuggerovcov obišli ako obchodný tovar celý svet. Meď, bronz, mosadz a ortuť sa portugalskými loďami prevážali do Afriky a až do Indie. Ortuť zo Španielska išla ako obchodný tovar do Nového sveta.
Pamätihodnosti, aktuálne výstavy a tipy
Baňa na striebro Schwaz: „Matka všetkých baní“
Keď Fuggerovci v r. 1522 prevzali bane a huty v meste Schwaz a jeho okolí, vzniklo po Banskej Bystrici ich druhé najväčšie montánne centrum. Schwaz je dodnes ovplyvnený baníctvom z čias Fuggerovcov a strieborná baňa je jednou z najväčších pamätihodností Tirolska.
Banská Bystrica: zažiť baníctvo a Fuggerovcov
Banská Bystrica v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko) bola od r. 1496 prvým najväčším montánnym centrom Fuggerovcov. Viacdňový program vedie do mesta, k baniam v Španej Doline, k medenému hámru – a k pamätníku cisárovnej Alžbety.
Nadácia od r. 1521: Augsburská Fuggerei
V r. 1521 zriadil Jakob Fugger „Bohatý“ Fuggerei, najstaršie jestvujúce sociálne sídlisko sveta. V 67 domoch okolo ôsmich uličiek žije okolo 150 katolíckych Augsburčanov za hrubé ročné nájomné 0,88 EUR. Všetci obyvatelia za to majú rodine zakladateľa venovať tri modlitby denne.
Augsburg: Zážitkové múzeum Fugger und Welser Erlebnismuseum
Múzeum sa zaoberá históriou Fuggerovcov a Welserovcov a hospodárskymi dejinami Európy. Ide aj o striebro, meď, olovo, zlato a ortuť, o banských robotníkov, o prácu detí a žien v baniach, a o význam medi pre obchod s otrokmi.
Tri hámre v obci Bad Hindelang
V jadre sú z 15. storočia, a tým široko-ďaleko jedinečným raným pamätníkom predindustriálneho spracovávania železa. Tri hámre poháňané vodnou energiou rieky Ostrach, v ktorých si Fuggerovci nechali vyrobiť oštepy pre cisára Maximiliána I., sú ešte v prevádzke.